Výstava prebiehala v peknom prostredí a vďaka organizátorom a majiteľom predvádzaných psov sa stala z môjho pohľadu veľmi úspešným podujatím. Pravdupovediac, trochu som sa ako rozhodca kladúci dôraz na plemenný typ, trochu obával, že sa stretnem aj s netypickými „aziatmi“, ktorých majitelia sú neraz poctení na iných výstavách výbornými oceneniami a neraz aj titulmi. Našťastie, moje obavy sa nepotvrdili a predvedené jedince v podstate všetky zodpovedali správnemu plemennému typu, s malou výnimkou psa, síce dobre stavaného, ale stavbou hlavy nie typickou pre naše plemeno. V tomto prípade však platilo, to staré známe, že výnimka potvrdzuje pravidlo . A to bolo celkom príjemné poznanie. Samozrejme, že u mnohých predvedených jedincov sa našli nedostatky, ale tie sa vyskytujú aj u „ originálnych“ aziatov, pracujúcich v svojej pôvodnej vlasti SÁ. Pre mňa dôležité, ako neraz spomínam – plemenný typ a povaha. A pretože povaha sa na výstave nedá celkom zodpovedne stanoviť, tak dôraz bol kladený na plemenný typ. Už prvý pohľad a pohyb signalizuje, či sa jedná o správny plemenný typ. Stačí si predstaviť, či je daný jedinec schopný vykonávať prácu, na ktorú je pôvodne určený. To znamená, že má byť zdatný v pohybe a nesmie niesť znaky netypické pre plemeno. V prvom rade je ukazovateľom stavba hlavy. U nášho plemena rozoznávame viacero konštitučných typov a s tým aj viacero typov hláv a s takými sme sa stretli aj na výstave. Niektoré jedince mali mierne nedostatky, raz to bola užšia papuľa, raz náznak ostrejšieho prechodu od čela k papuli, inokedy voľnejšie, svetlejšie, oko, alebo blízko seba posadené oči. Neboli to ale diskriminujúce nedostatky a preto bolo posudzovanie miernejšie. Niektoré jedince boli užšie v hrudníku, iné voľnejšie v chrbte, viackrát som spozoroval užší chod panvových končatín v pohybe. Skrátka u každého, ako to už býva, bolo niečo k vytknutiu, ale podľa môjho názoru, už len to, ak je daný jedinec v plemennom type, je v dnešnej dobe víťazom. A na tejto výstave to tak bolo. Žiadne gigantické, s naskladanou kožou monštrum, ktoré má problém prebehnúť pár okruhov sa na moje potešenie, neobjavilo. Nie je ľahké spraviť rozhodnutia behom krátkej chvíli a celkom logicky, mohli byť aj iné, ale tak ako som to videl ja v danej chvíli, tak som aj rozhodol i keď odstupom času by som možno niektoré poradia mierne pozmenil. Nakoniec, výstava je len akýmsi bonusom pre víťazov a nemusí vždy automaticky znamenať, že víťaz je hodnotnejší, ako jedinec len so známkou „výborná“, alebo pri prísnejšom hodnotení známkou „veľmi dobrá“. Možno práve ten víťaz nemá lepšiu povahu, ako ten bez titulu, možno nemá také pracovné vlohy, alebo nemusí byť tak žiadaný v chove z rôznych dôvodov. Skrátka, určite je dobré z výsledkov sa potešiť, je to akési povzbudenie pre majiteľov v chovateľskej práci, ale nie je nutné to preceňovať, je to len časť hodnotenia celkovej kvality psa. Celkový dojem z akcie bol pre mňa pozitívny a touto cestou by som chcel organizátorom poďakovať a popriať veľa elánu do budúcnosti, pretože ich činnosť a postoj k nášmu plemenu je prísľubom, že „aziat“ zostane napriek rôznym vplyvom stále „aziatom“, takým, akým by mal byť.
Boris Kopeliovič
