Klub chovateľov aborigénnych pastierskych psov Strednej Ázie HAPE usporiadal dňa 30.mája 2026 výnimočné stretnutie priateľov pôvodných psov Strednej Ázie, známych medzi kynológmi pod skratkou „aziat“ . Akcia sa konala v krásnom prostredí v obci Iža, penzióne Bokroš.
Prvá a podľa mňa vydarená akcia klubu Hape, ktorý nadviazal úzku spoluprácu s Choš Chobarom. Pozvanie sme s kolegom prijali, aby sme podporili chovateľskú činnosť smerujúcu k zachovaniu pôvodných psov Strednej Ázie, veď práve nadšenci z tohto klubu sú známi viacerými zaujímavými importami z krajiny pôvodu aziatov. V úvode celej akcie bolo povedaných pár faktov o našom plemene a potom po výbornom obede a občerstvení, sme začali posudzovať a opisovať prítomných jedincov bez toho, aby sme zadávali známky. Sústredili sme sa len opis a plemenné znaky. Vyzdvihovali sme u jednotlivcov pozitívne stránky, ale poukázali aj na negatíva v súvislosti s exteriérom. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že predvedené psy sa hodne líšili od aziatov prezentovaných na výstavách FCI. A dokonca boli rozdielne, síce menej, ale predsa, od psov vystavovaných na výstavách Choš Chobaru a populárne Řásnej, ktorá sa konala týždeň pred touto akciou. Rozmanitosť nášho plemena nie je nič nového, veď už v 90. rokoch, keď sa u nás začali objavovať a chovať aziati, bolo vidno, že plemeno sa vyskytuje v rôznych typoch. Líšili sa nielen, čo sa týka konštitúcie, ale aj farebnými rázmi a dĺžkou srsti. Trvalo isté obdobie, kým sa dostali na verejnosť informácie, že niektorí ruskí kynológovia neváhali prilievať našim aziatom krv iných a to zväčša veľkých plemien. A tak sme videli na medzinárodných výstavách aj monštrá, síce laikmi obdivované, ale pre naše plemeno netypické. To, že aziat je pracovný pastiersky pes nezaujímalo, žiaľ ani mnohých ,medzinárodne v FCI uznávaných rozhodcov. Problém nebol v tom, že sa objavovali psy rôznych typov, pretože Stredná Ázia je obrovským územím, takže logicky aziat nemôže byť takým jednoliatym plemenom ako poznáme z výstav iné plemená, ktorých predstavitelia sa veľmi na sebe podobajú.
Aziati sa líšia v závislosti krajiny odkiaľ pochádzajú, ale aj v samotných jednotlivých krajinách sú rozdielne, ako napríklad V Kazachstane, kde podnebie severu sa diametrálne líši od juhu krajiny. Nakoniec aj v Turkménsku vykazujú odlišnosti a majú svoje charakteristické črty podľa oblasti, kde sa chovajú. Farida Bolkonuva o tom neraz na svojich seminároch hovorila. Ašchabad ,Mary, Čardžou, Bezemein, Tedžen atď. sú časti Turkménska, v ktorých mali aziati svoje charakteristické črty, typické pre danú oblasť. Nakoniec stačí pozrieť na legendárne turkménske psy. Akguš, Kjor Kaplan, Arvana, Gonurchan, Aľbert, vynikajúce turkménske psy – aziati, ale predsa každý trochu iný, či v stavbe hlavy, alebo aj farebne. Stále však hovoríme o aziatoch, psoch Strednej Ázie, ktoré patria k najstarším plemenám a stáročia slúžia pastierom, najmä na ochranu stád. K tomu sú prispôsobené svojím plemenným typom a povahovými vlastnosťami, ktoré sa považujú za najdôležitejšie. Výborný, nebojácny charakter, schopnosť pracovať pri stádach v neľahkých podmienkach, spolupatričnosť so zvieratami, ktoré ochraňujú, to všetko patrí neodmysliteľne k našim aziatom. A tieto vlastnosti, spolu so snahou so snahou zachovať plemeno, aké pastieri od nepamäti chovajú, sa rozhodli nadšenci klubu Hape propagovať touto akciou. Mohli sme vidieť nielen importované psy zo SÁ, ale už aj prvé odchovy členov klubu. Videli sme viacero typov, ale všetky predvedené jedince mali jedno spoločné a tým bol výborný pohyb. Žiadne nemotorné psy, skôr naopak a bolo zrejmé, že každý predvedený jedinec by sa, čo sa týka pohybu, pri stáde nestratil. Viaceré psy podľa majiteľov, aj pri stádach reálne existujú. Čo sa týka typov, tak podľa mojej mienky, predvedené boli dva typy.
Jeden by som nazval kazašsko – krgízskym, psy so silnou kostrou, dlhšou srsťou, pôsobiace mohutnejším dojmom:
Druhý typ , tadžicko – afganský.
Z tých hlavne tadžický je okrem iného charakteristický zväčša čiernou farbou. To však neznamená, že len tým čiernym sfarbením, lebo tadžické psy môžu byť aj inak sfarbené a tiež neplatí, že každý čierny aziat, je automaticky tadžik. Tak ako neplatí, že každý svetlý, alebo biely pes s fľakmi, bodkami, musí byť turkmén. Pravdou však je, že čierna je u Tadžikov obľúbená, ako aj svetlá u Turkménov. Podľa môjho názoru by bolo z chovateľského hľadiska vhodnejšie, aby sa chovateľ rozhodol pre jeden z týchto typov, k tomu aj smeroval svoju chovateľskú činnosť a podľa toho zostavoval chovné páry. Samozrejme vzhľadom k tomu, že jednak existuje voľný chov a tiež, že v prvom rade sa hľadí na charakter psa, neudeje sa nič tragické ak sa tie typy zmiešajú. Ostatne aj na tomto podujatí sme videli niektoré jedincov, ktoré vznikli v dôsledku párenia dvoch odlišných typov. Z dostupných informácií vieme, že pri stádach majú pastieri zväčša aziatov rovnakého typu. Je to aj sčasti v dôsledku imbrídingov, ale aj incestov, pretože tam má na starosti párenie, okrem pastierov, hlavne príroda a tá odobruje aj takéto situácie. Tiež chovatelia majú snahu chovať psy podobného typu, ak napríklad aj kazašský chovateľ, s ktorým spolupracujú aj členovia Hape -Bahtiyar Amutov. Vidíme, že psy, ktoré prezentuje ako typické kazšské tobety, sú v podstate v jednom type a nebolo by na škodu, ak by si tento chovateľský postoj osvojili aj chovatelia v našich končinách. Samozrejme chovateľské aktivity sú výlučne v kompetencii chovateľov, ktorí sa slobodne v rámci už spomínaného voľného chovu, môžu rozhodnúť o svojom chovateľskom smerovaní. Nebolo by však na škodu, ak by skúsenejší chovatelia svojimi radami a skúsenosťami pomohli začiatočníkom zorientovať sa v začiatkoch ich chovateľskej činnosti. Klub Hape v spolupráci Choš Chobarom, nastúpil na cestu, ktorá má zmysel a všetka česť týmto nadšencom, ktorých ešte čaká veľa úskalí a trpezlivosti pri naplňovaní chovateľských cieľov. Musia rátať aj nie vždy s pozitívnymi ohlasmi od časti kynológov, ako aj od niektorých chovateľov SAO, organizovaných v komerčnej FCI, pretože ich pohľad na aziatov je v mnohom odlišný. Pracovný pes so zodpovedajúcim exteriérom a povahou sú prioritou a sú dôležitejšie ako výstavné úspechy, to je správna filozofia! A v tomto duchu prebiehala aj daná akcie v Iže.
Nebola to tradičná, klasická výstava a organizátori rozhodli, že posudzovateľ má záverom určiť len jedného psa, ktorý sa javil ako najlepší, typický, pekný predstaviteľ plemena. Rozhodovanie je vždy otázkou subjektívneho pohľadu a keď sa stretne viacero výborných psov, nakoniec rozhodca určí víťaza, ktorého typ mu je najbližší a jedinca, ktorý mu väčšinou už na prvý pohľad učaruje svojou osobnosťou. A tak tomu bolo aj teraz. Päť najlepších podľa rozhodcov psov zostalo v kruhu, neskôr tri jedince a z nich sa vyberal víťaz. Tadžická sučka, veľmi pekná v o všetkých ukazovateľoch, veľmi pekný pes s dlhšou srsťou a afganský predstaviteľ plemena. Víťazom sa stal afganec, vynikajúci v plemennom type, mimoriadnym, ohnivým temperamentom. Vynikal sebavedomým, nebojácnym prejavom, doslova stelesnená príroda!
Gratulácia majiteľovi Zsoltymu do Maďarska!
Záverom veľká vďaka za všetko organizátorom. Bolo mi potešením zúčastniť sa a držím palce v nasledujúcej činnosti!
